03/07/2026
Toto sa zlé číta,nieto ešte prežíva.
ŠTÁTNY EGOTRIP ZA MILIÓNY VS. MATKA CHORÉHO SYNA: AKO ERIK TOMÁŠ V PRAXI „CHRÁNI“ RODINY
Predstavte si, že máte doma 16-ročného syna. Má meter osemdesiat, 80 kíl, autizmus, ADHD a za sebou sedem operácií miechy. Keď dostane záchvat, musíte ho udržať vlastným telom. Chodíte do posilňovne nie preto, aby ste schudli, ale aby ste mali dosť sily zvládnuť vlastné dieťa, ktoré vás v kŕči dokáže dokárať tak, že skončíte s podozrením na poškodenie prsníka na ultrazvuku.
Toto je realita pani Martiny. A aká je reakcia nášho „sociálneho“ štátu?
Od septembra 2025 platí nová reforma posudkovej činnosti z dielne ministra Erika Tomáša. Výsledok? Úradníci pani Martine od stola odkázali, že jej syn už vlastne nie je taký chorý. Podľa nových tabuliek spadol zo šiesteho (najvyššieho) stupňa odkázanosti rovno do druhého. Rodine neschválili príspevok na auto, ktoré nutne potrebujú, lebo chlapec hromadnú dopravu nezvláda, a ako bonus jej ZOBRALI aj opatrovateľský príspevok. Celé zle, vyriešené, ušetrené. Next!
Erik Tomáš sa v televíznych štúdiách rád tvári ako sociálny tvor, ktorý dýcha pre slovenské rodiny. V realite sa však správa ako cynický manažér škrtov, ktorý dopustil, aby nový systém hádzal tie najbrutálnejšie polená pod nohy ľuďom, ktorí sa už bez toho plazia po kolenách.
Hovoria nám, že na ľudí s ťažkým osudom peniaze nie sú a musíme byť solidárni s rozpočtom. Naozaj?
Pozrime sa, kde peniaze sú. Na ministerstve obrany u Roberta Kaliňáka sa milióny prelievajú s ľahkosťou, za ktorú by sa nehanbil ani kúzelník. V Prešove idú búrať rozostavanú nemocnicu, lebo niekto zbabral posudok a hrozí, že sa zosypú nosné stĺpy – škody za milióny eur zaplatíme my všetci. V bratislavskej vojenskej „Kukurici“ si páni budujú vlastný Pentagon, kde len interiérová elektronika a vychytávky stoja vyše 400-tisíc eur. A pamätáte si na penzión Fafokán? Štát mu bez žmurknutia oka priklepol ďalšie státisíce eur, hoci dobre vedel, že v projekte boli predtým klamstvá.
Na vládne egotripy, predraženú elektroniku a kumpánov sa milióny nájdu vždy. Na matku, ktorej syn neprejde bez auta ani kilometer, nezostalo nič. Je to absolútne morálne zlyhanie štátu.
Ako by to malo vyzerať, ak by štát naozaj fungoval pre ľudí?
Ľudskosť namiesto tabuliek: Posudzovanie ŤZP osôb nemôže prebiehať ako kontrola na technickej kontrole áut. Systém musí zohľadňovať reálnu kombináciu diagnóz v praxi (autizmus + fyzický hendikep) a posudkový lekár spoločne so sociálnym pracovníkom musia situáciu vidieť priamo v teréne, nie iba v papieroch.
Stop byrokratickej šikane: Ak má niekto trvalé, nezvratné poškodenie zdravia alebo autizmus, štát ho nesmie každých pár rokov nútiť znova a znova dokazovať, že mu nedorástla končatina alebo že sa mu nezmenila štruktúra mozgu.
Záchranná sieť, nie pasca: Ak rodina požiada o novú kompenzáciu (napr. na auto), úrad nesmie mať právo zneužiť tento moment na to, aby im spätne zobral aj to minimum, čo doteraz mali, pokiaľ nedošlo k zázračnému uzdraveniu.
Súčasná vláda sa rada vystatuje, ako chráni slovenské rodiny pred vonkajším svetom. Pravda je však taká, že slovenské rodiny s chorými deťmi treba dnes chrániť predovšetkým pred ich vlastným štátom. Zdieľajte to, nech to pán minister Tomáš neprehliadne medzi tými svojimi PR statusmi.
