09/03/2020
Povinnosti zamestnávateľa pri koronavíruse
Za posledný mesiac sa v Európe výrazne rozšírilo infekčné ochorenie, označované ako koronavírus (COVID-19). Zamestnanec, ktorý bol na dovolenke či na pracovnej ceste v niektorej zo zasiahnutých krajín (napr. v Číne alebo v severných častiach Talianska), môže mať po návrate na Slovensko nielen obavy o svoje vlastné zdravie, ale aj strach z toho, že nakazí iných ľudí, vrátane svojich kolegov v práci. Aké sú teda možnosti na zabránenie šírenia tohto ochorenia na pracovisku?
Práca z domu (tzv. home office) pri podozrení nakazením koronavírusom
Zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý sa vracia domov na Slovensko z krajiny postihnutej novým koronavírusom, z dôvodu jeho prípadného rozšírenia na pracovisku, ponúknuť možnosť vykonávať po určený čas (inkubačné obdobie 14 dní)prácu z domu, tzv. home office (nemožno ju zamieňať s domáckou prácou podľa § 52 Zákonníka práce). Môže tak urobiť aj vtedy, ak zamestnanec nevykazuje žiadne známky tohto ochorenia, avšak je u neho podozrenie, že sa v zahraničí mohol týmto vírusom nakaziť.
Keďže práca z domu predstavuje určitý benefit poskytovaný zo strany zamestnávateľa (nad rámec zákona), na jej využitie je potrebné, aby takáto možnosť výkonu práce bola písomne upravená (napr. v internej smernici, v kolektívnej zmluve).
Upozornenie: Home office nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť (vnútiť). Vždy je potrebné, aby sa na ňom s daným zamestnancom dohodli, pritom postačuje aj ústna dohoda.
Preto, ak sa napríklad zamestnanec vracia z lyžovačky z Talianska, stačí, keď mu zamestnávateľ pred jeho návratom do práce telefonicky odporučí, že by bolo vhodné, aby počas dvoch týždňov ostal pracovať z domu, aby sa predišlo potenciálnemu šíreniu nového koronavírusu na pracovisku. Sám zamestnanec by si mal tiež uvedomiť, že za danej situácie je to najvhodnejšie riešenie, pretože ako rizikový zamestnanec je na jednej strane izolovaný od ostatných kolegov a v prípade, že bude mať príznaky choroby, môže sa liečiť v domácom prostredí, no súčasne, ak mu to dovoľuje zdravotný stav, môže vykonávať aj pracovné úlohy. Zamestnancovi pri práci z domu patrí jeho bežná odmena za prácu (t. j. jeho klasická mesačná mzda).
Takáto alternatíva však prichádza do úvahy najmä pri kancelárskych profesiách (napr. marketingový špecialista, IT pracovník a pod. ), t. j. keď to pripúšťa pracovná pozícia zamestnanca.
Čo ale v prípade, keď povolanie zamestnanca neumožňuje prácu z domu? Zamestnanec, ktorý môže byť potenciálne nakazený koronavírusom, by si mal uvedomiť, že v práci (a nielen tam) úzko vstupuje do kontaktu s inými ľuďmi. Ak chce do práce prísť len kvôli prezencii, či nezníženiu príjmu, nie je to vhodné riešenie. Preto, ak sa zamestnanec vracia z krajiny postihnutej koronavírusom, bez ohľadu na to, či pociťuje príznaky tohto ochorenia, mal by sám vyhľadať lekársku pomoc a uistiť sa, či sa u neho tento vírus potvrdí alebo nie.Za daných okolností prichádza do úvahy aj 14-dňová domáca karanténa(viď nižšie), počas ktorej by mal zamestnanec sledovať svoj zdravotný stav.
Za účelom zabránenia prípadnému šíreniu koronavírusu na pracovisku môže zamestnávateľ rizikového zamestnanca, ešte pred jeho návratom do zamestnania, upozorniť, že by mal ostať 14-dňovej v domácej karanténe a prípadne sa podrobiť testovaniu.
Čerpanie dovolenky pri podozrení nakazením koronavírusom
Okrem vykonávania práce z domu je možné danú situáciu, po dohode so zamestnávateľom, riešiť aj formou čerpania dovolenky zo strany rizikového zamestnanca(počas potrebného inkubačného obdobia).
Avšak v takomto prípade je potrebné zdôrazniť, že dovolenka by úplne neslúžila svojmu účelu, keďže je predovšetkým určená na oddych a regeneráciu zamestnanca, napríklad vo forme aktívneho odpočinku, nie na liečenie ochorenia.
Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Upozornenie: Zamestnávateľ sám nemôže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky zo dňa na deň. Je povinný mu oznámiť určené čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca.
Práceneschopnosť a karanténa z dôvodu podozrenia alebo potvrdenia nákazy koronavírusom
Ak by bol zamestnanec s podozrením alebo s príznakmi na koronavírus hospitalizovaný z dôvodu, že sa u neho toto ochorenie potvrdilo, bude uznaný za dočasne práceneschopného a súčasne tak ospravedlnený z práce. To platí aj v prípade, ak by mu bola nariadená liečba (karanténa) v domácom prostredí.
Zákonník práce (§ 141 ods. 1) ustanovuje, že počas dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a počas karantény zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci. Dočasná pracovná neschopnosť (PN) aj karanténa predstavujú dôležité osobné prekážky v práci (prekážky na strane zamestnanca).
Keď sa zamestnanec stane dočasne PN alebo je mu nariadená nútená karanténa, je povinný bez zbytočného odkladu (t. j. hneď ako je to možné) upovedomiť zamestnávateľa o takejto situácii (prekážke v práci) a tiež o jej predpokladanom trvaní. Okrem toho má aj povinnosť túto prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi preukázať(napr. potvrdením lekára, nemocnice). Za tým účelom mu príslušné zariadenie musí potvrdiť doklad o existencii takejto prekážky v práci a jej trvaní.
To znamená, že ak zamestnanec dá zamestnávateľovi potvrdený doklad o existencii prekážky v práci, zamestnávateľ mu musí ospravedlniť jeho neprítomnosť na pracovisku počas dočasnej PN alebo počas karantény.
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca ustanovuje, že zamestnanec, ktorý bol pre chorobu uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a ktorý nemá príjem považovaný za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, má nárok na náhradu príjmu (mzdy).
Počas prvých desiatich dní dočasnej práceneschopnosti (PN) alebo karantény má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa:
od 1. do 3. dňa trvania dočasnej PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu,
od 4. do 10. dňa trvania dočasnej PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Zamestnávateľ tak poskytne zamestnancovi, ktorý bol dočasne uznaný PN alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, náhradu mzdy za každý kalendárny deň, odkedy je uznaný za dočasne práceneschopného.
Od 11. dňa trvania dočasnej PN alebo karantény vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Sociálna poisťovňa nemôže nemocenské priznať spätne, ale len odo dňa, odkedy ho lekár vyznačí na príslušnom tlačive o práceneschopnosti. V prípade chrípkového ochorenia môže lekár uznať osobu za dočasne práceneschopnú aj spätne, najviac však tri dni (iba na základe lekárskeho nálezu, lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby).
Upozornenie: V súvislosti s narastajúcim počtom podozrení na ochorenie koronavírusom Sociálna poisťovňa upozorňuje osoby v karanténe, ako si majú uplatniť nárok na nemocenské. Ak je dôvodom vzniku dočasnej PN karanténne opatrenie, Sociálna poisťovňa ju akceptuje aj v tom prípade, keď ju lekár vystaví viac ako tri dni spätne. Dôvodom je, že karanténa môže trvať aj dlhšie a pacient nemá možnosť do troch dní od jej nariadenia navštíviť svojho lekára a doručiť PN zamestnávateľovi. Pri bežných PN (netýkajúcich sa podozrenia na koronavírus) je zákonná možnosť spätného uznania len do troch dní.
Viac o nárokoch zamestnanca počas dočasnej PN sa dozviete v článku Pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca v roku 2020 – povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
V priebehu celosvetového šírenia nového koronavírusu sa už vyskytli prípady, kedy boli ľudia v zahraničí umiestnení do nútenej karantény (napr. hotel na Tenerife alebo výletná loď Diamond Princess v japonskom prístave). Ak by sa slovenský zamestnanec ocitol v takejto situácii a nemohol by sa zo zahraničia vrátiť včas domov a nastúpiť do práce, obdobne by platil a jeho vyššie uvedená oznamovacia povinnosť voči zamestnávateľovi, ktorú by následne musel preukázať.
