25/09/2026
V kapitalizme sa trháme od jedu, ak nám kuriér nedoručí objednávku do 30 minút priamo pred kaviareň. Technológia, o ktorej sa panovníkom pred storočím ani nesnívalo, je dnes taká samozrejmá, že pomalú Wi-Fi pri pití predraženého latte berieme ako osobné zlyhanie civilizácie. Prepych sme si stlačili do vrecka a postupne sme z neho spravili každodennú samozrejmosť.
A potom tu máme geniálnu plánovanú ekonomiku socializmu – svet, kde sa z obyčajného toaletného papiera mohol stať takmer podpultový poklad. Systém s neuveriteľnou schopnosťou premeniť základné potreby, kúsok bôčika či obyčajné banány na luxusný tovar, na ktorý ste si museli počkať alebo ho zohnať cez správnych ľudí. A ak ste práve nemali známosti, zostával vám ešte jeden spoľahlivý spôsob: vystáť si trojhodinový rad a dúfať, že sa na vás ujde.
Zatiaľ čo trh postupne sprístupnil výdobytky vedy a techniky tak, že ich dnes bez veľkého premýšľania používa takmer každý, socializmus dokázal spraviť exkluzívnu komoditu aj zo zemiakov, masla a hygienických potrieb. Veci, ktoré by mali byť úplne obyčajné, sa zrazu stávali malými pokladmi, ktoré bolo treba zohnať, odložiť alebo vybaviť.
Skutočný zázrak socializmu nespočíval v tom, že plánoval svetlú budúcnosť, ale v tom, že dokázal vyrobiť nedostatok doslova z hocičoho. Ale hlavne, že v tých nekonečných radoch pred predajňami Zelenina boli všetci stopercentne „rovní“ – teda okrem tých so známymi v mäsokombináte a bonmi z Tuzexu.
